Básnický rukopis tradície
Prvá žena kovačickej insity, Alžbeta Čížiková maľovala nielen krajinky, ale celé svety. Jej ťahy štetcom boli presné a precízne, ako farebný šepot tradície. Slnko v jej dielach - raz hviezda, inokedy slnečnica – osvetľovalo príbehy ľudí zachytených v chvíľkovom pokoji. Žiačka Martina Jonáša maľovala dušou, prepájajúc minulosť so súčasnosťou. Svojimi dielami sa jej podarilo zachytiť ducha slovenskej banátskej tradície a pretaviť ho do príbehu, ktorý má nielen umeleckú, ale aj etnologickú hodnotu. Jej obrazy nie sú len umenie – sú ódou na život.