V rytme pôdy

Garajove obrazy nie sú plné poetiky, ale života – tvrdého, neúnavného, ​​v ktorom si zem všetko žiada a málo dáva. Zdá sa, že jeho postavy, strnulé a drsné, nesú bremeno storočí. Polia, staré stroje, pot a prach – všetko je tu, v jeho rukopisoch, v jednoduchosti, ktorá nepripúšťa ilúzie. Neexistuje žiadna perspektíva, žiadna utópia, iba pravda o svete, kde je jedinou cestou práca, nie sny. Obzor je tenký, obloha a zem sa stretávajú v tvrdých, jasných líniách a postavy pôsobia ako útržky z nejakého detského, ale silného sna.

• dátum narodenia1930
• Dátum smrti2003
• MestoKovačica